U Zlatého tigra
Moja Fajka na dnes sa mi rozhorela v Prahe, U Zlatého tigra, na Husovej 17. Štamgasti tu stále spomínajú na slávnu vetu prezidenta Václava Havla, ktorú vyriekol na záver návštevy tohto úžasného podniku: „Faktúru pošlete na Hrad!“ Vychýrenú krčmu U zlatého tigra navštívil v roku 1994, spoločne s kolegom, americkým prezidentom Billom Clintonom. Prezident USA si tu dal jednu Plzeň a rezeň v zemiakovom cestíčku. Pobudli ti dvaja, porozprávali, popili a už vo dverách, ako posledný člen sprievodu, otočil sa český prezident k výčapnému pultu (údajne oslovil priamo vtedajšieho šéfa podniku Karla Hulatu) a nahlas oznámil: „Faktúru pošlete na Hrad!“ Odvtedy tu občas táto veta zaznie v humornej repríze a vždy je vraj dôvodom k všeobecnému pobaveniu miestneho pivného osadenstva. Mám to tu rád. Traduje sa, že kedysi tu dobre vyškolený čašník pripravoval stálym hosťom fajku „pěnovku“ špeciálne naplnenú voňavým tabakom. Známy český publicista, literárny vedec a filozof Radko Pytlík, veľký znalec pražského bohémskeho zázemia, o fake u Zlatého tigra napísal, že bola „hosťovým výsadným majetkom a beda, keby si ju čašník pri podávaní poplietol...“ Nuž, ja si najradšej svoju fajku naplním sám, tak akurát k svojej chuti a keď je to navyše v Prahe, bafkám ju s veľkým potešením. K Zlatému tigrovi chodil aj slávny spisovateľ Bohumil Hrabal. Zaznamenaná je aj jeho povestná óda na Tigra: „A ja som sedel U Zlatého Tigra, rozhliadal sa po tvárach hostí, a áno, žiadny blábol, žiadny krčmový kec, niekedy je táto ukričaná krčma maličká univerzita, kde pod dojmom piva si ľudia hovoria príbehy a udalosti, ktoré zraňujú dušu a nad hlavou sa v podobe cigaretového dymu vznáša veľký otáznik absurdnosti a podivuhodností ľudského života.“ Priam ho vidím a počujem, toho povestného „Nežného barbara“ ako prednáša svoju reč nadneseným spôsobom jemu vlastným, tak krásne kontrastujúcim s atmosférou sviatočnej každodennosti, ktorú dokázal celkom nenapodobiteľne a literárne podmaňujúco priblížiť. Nuž, boli to možno staré dobré časy, ale i dnes je tu fajn, je to taký „pohyblivý sviatok“ ako podľa Ernesta Hemingwaya...Lebo naozaj mám pocit, že sa pohybujem v čase a to čo bolo možno bude a čo bude, asi už bolo.... V Prahe je to tak.
