Spirit of The Rockies
Z mojej fajky na dnes posielam obláčiky dymu ďaleko na západ, až za oceán, pod Skalnaté hory v štáte Colorado, do mesta Colorado Springs. Až do Ameriky odchádza dnes moje nedeľné posolstvo k spriatelenej duši, k sochárovi Ivanovi Kostovi. Možno si majster občas spomína na náš rozhovor v rodných Košiciach, o vízii „Košickej ľalie“, ktorá ako ušľachtilá kovová múza vystupuje z nášho krásneho mestského erbu do svojho nového života. Majster tvarov, proporcií , kovoremesla a harmónie je pre mňa „košickým Rodinom“, ktorý svoje impozantné, aj subtílnejšie žiarivé diela oslavujúce umenie, modernosť aj zručnosť, posiela do priestoru ako svojich poslov večnosti a trvácnosti. Lebo sa mi vidí, že sochár pracujúci s kovom sa naozaj poddáva túžbe prekonávať bariéry času a zámerne si vyberá trvácny, všetkým možným živlom odolný materiál. Myslím si, že kov v rukách výtvarného umelca, zváraný, tepaný, lisovaný, matný, leštený, patinovaný, tvárny aj ťažný, tavený, či liaty do formy podriadenej zámeru tvorcu, je výrazom našej dnešnej civilizácie, tak ako ním bol mramor v časoch Michelangelových. Slávny francúzsky sochár Rodin, to knieža hľadania tvarov a moderného umenia, bol už v 19. storočí veľkým ohlasovateľom budúceho kovového veku sochárstva a Ivan Kosta je bezpochyby jedným z vrcholných predstaviteľov tohto mohutného prúdu v súčasnosti. Stačí sa pozrieť napríklad na jeho dielo Spirit of The Rockies (duch skál) – to je nová, nadskutočná skutočnosť. To nie je len štylizovaná kópia reality, ale čosi oveľa viac. Lebo, ako sa bol precízne vyjadril Auguste Rodin: „...Človek ktorý kopíruje, netvorí umelecké dielo. V skutočnosti sa len pozerá, nič však neuvidí. Môže čo ako presne a podrobne zaznamenávať všetky detaily, výsledok bude plochý a nevýrazný... Len umelec vidí – to znamená, že jeho oko, ako rub srdca, číta v hĺbke prírody.“ Takým umelcom je Ivan Kosta.
