O tme
Moja fajka na dnes patrí tme... Strávime v nej každú jednu noc odchádza a prichádza pravidelne, po celý náš život a predsa o nej vieme tak málo! Berieme ju ako samozrejmosť a predsa, ten pokoj a uvoľnenie, ktoré možno večer, pri západe slnka pociťujeme, sú len ilúziou. Veď prichádza tma, ktorá dramaticky mení celú našu situáciu, aj keď si to neuvedomujeme. Včera som si na tmu počkal, reku pri fajke sa lepšie sústredím na tú čierňavu hlbokej noci... A čo som uvidel? Takmer nič, zmizli farby a tvary okolitého sveta, začal som pochybovať či vôbec jestvuje – len hviezdy na nebi ma trochu upokojili. Iba trochu. Vravím si, veď keď je naše slnko, čo prináša za každého brieždenia nový svetlý deň, keď je teda to naše slnko iba jednou z miliárd hviezd, prečo tie hviezdy na oblohe, neporazia tmu? Žiaria síce krásne, ako klenoty na tom temnom nekonečnom vesmírnom zamate, ale ja nič nevidím. Ani len dym stúpajúci z mojej fajky. Spomenul som si na svojho obľúbeného spisovateľa Edgara Alana Poeho, ktorý miloval tmu ako jedinečnú kulisu pre svoje ponuré príbehy. V jednej zo svojich poviedok, Heuréka, popisuje nočnú oblohu takto: „Keď sa les nebeských telies rozkladá do nekonečna, bude náš pohľad obmedzený svetlom okolitých nebeských stromov. Za týchto okolností je prázdnota v našich teleskopoch pochopiteľná, pretože priestor v pozadí je pre nás neviditeľný, v ceste nám stoja bližšie zdroje svetla a z tých najvzdialenejších k nám svetelné lúče nemôžu preniknúť...“ Heuréka!, básnik prišiel na niečo, čo si vedci dovtedy nedokázali vysvetliť, odhalil príčinu tmy: svetlo väčšiny hviezd nemá dostatok času, aby sa k nám dostalo. Napriek tomu, že letí rýchlosťou 300 000 kilometrov za sekundu! Z takej Andromedy, nám najbližšej väčšej galaxii, vzdialenej iba 28 triliónov kilometrov, k nám jej svetlo podľa astronomických prepočtov letí zhruba tri milióny rokov. Dlhé čakanie... Asi preto mám rád Poeho, toho amerického vyznávača temnoty – povýšil ju na zásadnú múzu svojej nenapodobiteľnej poetiky. Veda nám dnes síce dôkladne vysvetlí, prečo je tma a kde sa stratilo svetlo, ale ten pocit neistoty z priestoru, ktorý sa v pravidelných intervaloch mení na hlbokú temnotu, vo mne zostáva. Na oblohe svietia hviezdy a ja akoby som stratil zrak, odchádzam tápajúci zo záhrady, ktorá zrazu stratila svoju pestrú krásu a zhasínam fajku, ktorú nevidím...
