O Keltoch
Moja Fajka na dnes... je o zašlom svete veľkolepej keltskej civilizácie. „Neviem nakoľko si Kelti uvedomovali, že človek tvorí most medzi Týmto a Oným svetom, že je doma rovnako vo Večnosti ako v Dočasnosti. Dokázané je iba, že smrť prijímali rovnako ako život a bolesti boli otvorení podobne ako pôžitkom...“, napísal autor knihy Keltský stromový kalendár – Michael Vescoli. Mám rád túto milú knižku o ľuďoch, čase a stromoch a mám rád aj Keltov. Najmä pre ich nesporný, hlboký a vrelý vzťah k prírode, ale aj pre ich spontánny životný štýl, v ktorom sa tradičné hodnoty ako česť, odvaha, vnímavosť a múdrosť cenili nadovšetko. Iste, záleží aj od uhla pohľadu: pre Rimanov predstavovali nebezpečných barbarov, pre kresťanov pohanov... Sú to ale viac mýty, ako fakty. Rímske impérium pri svojich dobyvačných vojnách potrebovalo aj účinnú propagandu, vtedajšia kresťanská hierarchia zas nemohla akceptovať životný postoj opierajúci sa o prírodu ako božstvo. Je pozoruhodné, že v „keltskom“ Írsku sa kresťanstvo uchytilo mocne a bez násilia, dokonca odtiaľto smerovali cesty horlivých ostrovných misionárov na pevninu a ďalej na juh. Bolo im blízke najmä Kristovo učenie o kráľovstve, ktoré nie je z tohto sveta, bola im blízka viera v Iný svet, v nesmrteľnosť duše aj v znovuzrodenie. Boli to aj dvaja vzdelaní mnísi z Írska, Gallus a Kolumban, ktorí opustili svoj zelený ostrov a na európskom kontinente kázali kresťanstvo. Bez ohňa a meča, bez hrozieb a násilia, bez predsudkov k miestnym inovercom. Tento "keltský misijný prístup", založený na pokojnom vysvetľovaní, na úcte k prírode a životu, žal mimoriadny úspech. Vo Švajčiarsku založili kláštor St. Gallen a všade tam, kde sa neskôr v Európe 6. – 7. storočia ocitli, v oblastiach pôvodnej keltskej kultúry, šírili kresťanstvo v priateľskom prostredí, na úrodnej pôde, od brehov rodného Írska až po Alpské hrebene. Samozrejme, história svedčí o Keltoch aj ako o zdatných bojovníkoch, ale ich duchovné zameranie, remeselná zručnosť, znalosť prírody, legendy a mýty uchovávané zásadne ústne, bez písomných záznamov, z generácie na generáciu, sú fascinujúce. Svet dneška, štvaný túžbou po úspechu, bohatstve, konzume a spotrebe, postupne, pozvoľna, začína objavovať poéziu magickej i mystickej minulosti, bohatstvo emócii, umenie intuície, ako aj potrebu dôstojnosti, pokory, úcty a slušnosti... Od starých Keltov sa v tomto smere dá veľa naučiť.
